Preskočiť na obsah

Invázia na Krétu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Invázia na Krétu
Súčasť druhej svetovej vojny

Invázia začína - pristátie nemeckých výsadkárov
Dátum 20. máj 1941 - 1. jún 1941
Miesto Kréta, Stredozemné more
Výsledok obsadenie ostrova nemeckými a talianskymi jednotkami
Protivníci
Tretia ríša Nacistické Nemecko
Talianske kráľovstvo
Greece (1828-1978) Grécko
UK Veľká Británia
Austrália Austrália
Nový Zéland Nový Zéland
 · civilné obyvateľstvo v zbroji
Velitelia
Tretia ríša Kurt Student
Tretia ríša Walter Koch
Francesco Mimbelli
Nový Zéland Bernard Freyberg
Sila
Nemecko:
14 000 výsadkárov
15 000 horskí lovci
280 bombardérov
150 strmhlavých bombardérov
180 stíhačiek
500 transportérov
80 klzákov
Taliansko:
2 700
Spojené kráľovstvo:
15 000
Grécko:
11 451[1]
Austrália:
7 100
Nový Zéland:
6 700
Celkom:
40 000 (10 000 nebojaschopných[2])
Straty
Nemecké oficiálne údaje:[3]
2 124 padlých
1 917 nezvestných, považovaných za mŕtvych
4 041 celkom mŕtvych a nezvestných
2 640 zranených
17 zajatých a odvezených do Egypta

Celkom: 6 698
370 zničených či poškodených lietadiel
Oficiálne údaje
Británia:
791 padlých
268 zranených
6 576 zajatých
Austrália:
274 padlých
507 zranených
3 079 zajatých
Nový Zéland:
671 padlých
967 zranených
2 180 zajatých
Grécko:
Vojenské:
426 padlých[4]
800 – 850 zranených1
5 255 zajatých
Civilní:
3 000 mŕtvych[5]


Royal Navy:
1 828 padlých
183 zranených
9 lodí potopených a 18 poškodených

Celkom (mimo civilných):
23 830
3 990 mŕtvych
2 750 zranených
17 090 zajatých

Invázia na Krétu alias operácia Merkúr alebo bitka o Krétu predstavovala útok nemeckých vzdušných výsadkových vojsk a lietadlami prevážanej pechoty na Krétu. Zmyslom tejto operácie bolo obsadiť strategický ostrov Kréta a tým zabezpečiť južné krídlo Wehrmachtu (Balkán a severnú časť východného Stredomoria) pred začiatkom operácie Barbarossa a k zaisteniu rumunských ropných polí. Predstavuje jedinú významnú bitku histórie, v ktorej jedna zo strán s čiastočným úspechom nasadila iba výsadkové a lietadlami prevážané jednotky.

Priebeh akcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nemeckí výsadkári narazili na omnoho silnejšiu obranu (zoskoky priamo medzi novozélandské jednotky končili masakrom parašutistov), ako očakávali a mali problémy so zaistením letísk pre druhú vlnu výsadkárov. Nemecké velenie niekoľkokrát zvažovalo, že nariadi generálovi Studentovi akciu ukončiť, odradilo ich od toho generálove odhodlanie a vedomie, že by to znamenalo odpísanie všetkých už zhodených výsadkárov. Keď sa po takmer celom dni bojov podarilo zaistiť časť letiska Maleme a navzdory ostreľovaniu pristávajúcich strojov dopraviť na bojisko druhú vlnu výsadkárov a ťažšie zbrane, nabrala operácia očakávaný spád.

Royal Navy napriek úplnej leteckej prevahe nepriateľa medzi 28. májom a 1. júnom z ostrova evakuovala 16 500 vojakov. Boli potopené tri krížniky (Gloucester, Fiji, Calcuta) a 6 torpédoborcov (Kelly, Kashmir, Imperial, Greyhound, Hereward a Juno). Dve bojové lode, jedna lietadlová loď, dva krížniky a torpédoborec boli poškodené tak ťažko, že museli odplávať na dlhodobé opravy do Ameriky a ďalších 9 lodí bolo poškodených ľahko. Na lodi Orion, vlajkovej lodi viceadmirála Pridham-Wippella, zabila jediná nemecká bomba 260 mužov a ďalších 280 zranila. V boji padlo najmenej 2 100 námorníkov.

Dohra a dôsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Závažnou chybou britského velenia bolo plošné rozmiestnenie vojsk, ktoré neumožnilo viesť sústredené údery do miest výsadkov. Za kritickú možno považovať neexistenciu mobilných záloh, ktoré by mohli byť nasadené proti výsadku na letisku Maleme. Takéto zálohy však neboli pripravené, okrem iného aj preto, že novozélandský veliteľ generálmajor Freyberg nepovažoval nemeckých výsadkárov za hrozbu a hlavné opatrenie od počiatku smeroval proti hypotetickému námornému výsadku. Obsadenie Kréty Nemcami malo vplyv na boje na Strednom východe a Severnej Afrike a vytlačilo spojenecké námorné sily z väčšiny východného Stredomoria.

Bitka skončila úspechom nemeckých a talianskych jednotiek a obsadením ostrova. Vážne problémy v priebehu akcie a ťažké straty v radách elitných výsadkových jednotiek priviedli Hitlera k záveru, že takto rozsiahle akcie nemajú budúcnosť. Zrejme aj z tohto dôvodu sa nikdy neuskutočnila podobná operácia plánovaná proti Malte.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Invaze na Krétu na českej Wikipédii.

  1. (Greek) page 10, retrieved on 27.5.2010: 474 officers and 10,977 soldiers [online]. [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
  2. Gavin Long, 1953, Official Histories – Second World War Volume II – Greece, Crete and Syria (1st ed.), Canberra: Australian War Memorial, p. 210 [online]. [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
  3. DAVIN, Daniel Marcus. Crete. Wellington, New Zealand : Historical Publications Branch, Department of Internal Affairs, Government of New Zealand, 1953. Dostupné online. Appendix V – Casualties, s. 486–488.
  4. "Επίτομη Ιστορία του Ελληνοιταλικού και Ελληνογερμανικού πολέμου 1940 – 1941", General Army Staff, Army History DirectorateAthens 1985, page 260 (Greek), as found in http://www.geetha.mil.gr/media/1maxikritis/maxi-kritis-dys.pdf Archivované 2011-07-17 na Wayback Machine, reteived on 19.2.10
  5. [Cit. 2011-11-07]. Dostupné online. Archivované 2011-07-21 z originálu.